Božie Dieťa - história

BOŽIE DIEŤA

Úcta k Jezuliatku sa zrodila v srdci sv. Terézie z Avily (+ 1582) a sv. Jána od Kríža (+ 1591), ktorí ju odovzdali Rádu bosých karmelitánov ako duchovný poklad.

História Pražského Jezuliatka

Urodzená mladá madridská dáma Maria Maximiliana Manrique de Lara sa v r. 1556 chystala ako nevesta na cestu až do vzdialených Čiech. Jej ženíchom bol Vratislav z Pernštejna, diplomat v službách českého kráľa a nemeckého cisára Maximiliána II. Nevesta si od svojej rodiny odniesla okrem bohatého vena aj vzácny dar – malého Ježiška z dreva potiahnutého voskom. Soška mala ľúbeznú tvár a podľa španielského zvyku bola oblečená do skutočných šiat. Po príchode novomanželov do Prahy bolo Jezuliatko uchovávané a uctievané v Pernštejnskom paláci na Hradčanoch. Napriek atmosfére protestantsky orientovaných Čiech viedla horlivo doňa Maria svoje deti ku katolíckej viere. Dve z jej dcér odišli do Madridu a tam vstúpili do kláštora bosých karmelitánok. Jedna z nich, Lujza od Kristových rán sa dokonca stala predstavenou.

Starostlivosť o Jezuliatko prevzala v Prahe po smrti doni Marie dcéra Polyxena. Keď v r. 1628 druhýkrát ovdovela – jej prvým manželom bol Vilém z Rožmberka a druhým Zdeněk Vojtěch Popel z Lobkovic, - darovala milostivú sošku, s ktorou sa už vtedy spájalo niekoľko zázrakov, kláštoru bosých karmelitánov v Prahe na Malej Strane.

V roku 1630 boli bratia nútení opustiť Prahu. Vrátili sa späť o sedem rokov neskôr. Vo vyplienenom konvente našiel o. Cyril od Matky Božej poškodenú sošku Jezuliatka. Znova ju umiestnil do noviciátskej kaplnky. On sa aj postaral o opravu sošky.

Potom karmelitáni umiestnili Jezuliatko v kostole Panny Márie Víťaznej. Milostivá soška bola najprv vystavená v Talmberskej kaplnke hneď vľavo od vchodu do kostola. Úcta k soške Božieho Dieťaťa sa rozšírila po celom kráľovstve – medzi jej ctiteľov patril aj sám cisár Ferdinand III. Vznešené dámy začali milostivé pražské Jezuliatko obdarovávať klenotmi a novými, vyšívanými šatmi. Bol to prejav lásky a zároveň vďačnosti za milosti na príhovor tohoto Jezuliatka. Takisto za panovania Márie Terézie sa Jezuliatko tešilo veľkej úcte verejnosti – v r. 1776 bol pre sošku na pravej stene chrámu vybudovaný nový oltár v štýle viedenského rokoka. Neskôr však prichádza smutná historická kapitola - Jozefom II. Je kláštor zrušený a karmelitáni sú nútení znova z Prahy odísť. Spravovanie kostola preberá Rád Maltézskych rytierov, avšak kvôli nedostatku finančných prostriedkov celý objekt chátral. V tej dobe sa zato v cudzine šíri sláva milostivého pražského Jezuliatka, predovšetkým v španielsky a portugalsky hovoriacich častiach Európy a v Južnej Amerike.

V r. 1889 založil o. Leopoldo Beccaro, ktorý predtým ako misionár rozšíril úctu k Jezuliatku v Kerale (južná India), karmelitánsky konvent v Arenzane blízko Janova (Taliansko).

Sv Terézia z Lisieux (1873 – 1897) si uctievala sošku pražského Jezuliatka, ktorá bola umiestnená nad svätostánkom v noviciátskej kaplnke.

V Čechách vyvolali novú vlnu horlivej úcty až oslavy v r. 1928 pri príležitosti 300. výročia darovania milostivej sošky karmelitánom. Ich Rád sa však do Prahy vrátil až po novembrovej revolúcii v r. 1989 a opäť sa ujali kláštora a kostola.

Starostlivosť o milostivé Jezuliatko je v tejto dobe zverená našim sestrám, ktoré slúžia v kostole Panny Márie Víťaznej od r. 1993.

O. Anzelm Gądek pri zakladaní našej Kongregácie sestier karmelitánok Dieťaťa Ježiša hovoril, že našim hlavným zakladateľom je samé Božie Dieťa. Po celý svoj život mal k Nemu veľkú úctu, ktorú rozširoval aj zakladaním Bractiev Dieťaťa Ježiša.   

 

Vyhľadávanie

Prihlásenie