S Terezkou každý deň

Podrobnosti

Uverejnené piatok, 05. júl 2013, 18:37

 Myšlienky z malej knižky " S Terezkou každý deň", ktorú vydali sestry bosé karmelitánky v Košiciach

k 100. výročiu smrti sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša v r. 1997

SEPTEMBER

1. 9. Túžim po smrti, aby som začala žiť. Chcela by som zomrieť, aby som splynula s Ježišom.

2. 9. Aby sme mohli z lásky umrieť, musíme z lásk žiť.

3. 9. Keď sa dopustíme chyby, nikdy by sme to nemali pripisovať prirodzenej príčine, ako napríklad chorobe, počasiu alebo starosti. Toto zlyhanie by sme mali skôr pripísať našej nedokonalosti a nikdy pritom nestartiť odvahu.

4. 9. Som taká nedokonalá, že moje úbohé modlitby istotne nemajú veľkú cenu. Ale jestvujú žobráci, ktorí sa tak natískajú, že dostanú to, čo si prajú. Budem to robiť ako oni a Boh ma nemôže poslať preč s prázdnymi rukami.

5. 9. Čo zamýšľam robiť na Karmeli, vyslovila som pri nohách eucharistického Ježiša i v skúške pred skladaním sľubov: Prišla som, aby som zachraňovala hriešnikov a predovšetkým sa modlila za kňazov.

6. 9. Môj Snúbenec mi nepovie ani jedno slovo a ja Mu nepoviem nič, iba čo Ho milujem viac ako seba a v hĺbke srdca cítim, že je to pravda, lebo patrím viac Jemu ako sebe!... Nevidím, že sa uberáme k vrcholu hory, lebo naša cesta vedie pod zemou. Ale predsa mám dojem, že sa k nemu blížime, hoci neviem ako. Cesta, na ktorej sa nachádzam, mi neponúka nijakú útechu, a predsa mi dáva všetku útechu, lebo ju vybral Ježiš a ja chcem potešiť jedine Jeho, jedine Jeho!...

7. 9. Nemyslím na nič, slovom, nachádzam sa vo veľmi tmavej podzemnej chodbe! Budem spokojná a uzrozumená, ak je to Jeho vôľa, po celý život kráčať po tmavej ceste, len nech jedného dňa dosiahnem vrchol hory lásky. Ale myslím si, že to nebude tu na zemi. (Slová z obdobia duchovných cvičení pre sľubmi).

8. 9. Ráno 8. septembra som sa cítila zaplavená riekou pokoja, a v tomto pokoji, ktorý prevyšuje každú predstavu, som zložila sľuby. Aké množstvo milostí som si v ten deň vyprosila. Cítila som sa ako kráľovská dcéra.

9. 9. Prosím Ho o toto: pracovať na Jeho slávu, milovať Ho a učiť iných milovať Ho.

10. 9. Nikdy nehľadajme to, čo sa očiam tvorov javí veľké... Jediné, čo nevzbudzuje závisť, je posledné miesto. Len ono je slobodné od malichernosti a zármutku ducha... A predsa: "Človek nemá v moci svoju cestu" (Jer 10, 23) a niekedy sa sami pristihneme pri túžbe po sláve. Vtedy by sme sa mali pokorne zaradiť medzi nedokonalých. Pokladajme sa za malé duše, ktoré Boh musí v každom okamihu podopierať. Len čo zbadá, že sme naozaj presvedčení o našej ničote, podá nám ruku.

11. 9. Daj mi silu dokonale splniť môj sľub... Nech sa na mne úplne uskutoční Tvoja vôľa, aby som zaujala to miesto, ktoré si mi pripravil.

12. 9. Prišla si, aby si sa na mňa v ráno môjho života usmiala. Neprestaň sa na mňa usmievať, ... Matka, ... je tu večer!

13. 9. Nemám v úmysle zostať v nebi nečinná. Želám si naďalej pracovať pre Cirkev a ľudí. To si vyprosujem od Boha a som istá, že ma vypočuje.

14. 9. Chcela by som zachraňovať ľudí a pre nich zabudnúť na seba.

15. 9. Ježiš vytrpel muky, aby spasil naše duše. Opustil svoju Matku, videl pod krížom Nepoškvrnenú Pannu, ktorej srdce bolo preniknuté mečom bolesti.

16. 9. Keď sa svätí zdržiavali pod Pánovým krížom, stretli svoj kríž!

17. 9. Dnes ma vedie už len oddanosť. Nič iné už nedokážem s horlivosťou vyprosovať ako to, aby sa na mne dokonale splnila Božia vôľa.

18. 9. Svojim najlepším priateľom... nerobí zázraky, kým nevyskúšal ich vieru.

19. 9. Keby sa Boh o všetko nestaral, nevedela by som, ako sa mám správať. Ale ja Mu tak veľmi dôverujem, že mi jednoducho musí pomôcť. Všetko vkladám do Jeho rúk.

20. 9. Moja duša je vyhnancom. Nebo je pre mňa zatvorené, a ani zem nepozná nič iné ako skúšku.

21. 9. Keby som sa uzdravila, dívali by sa na mňa plní údivu. Ja by som povedala: Som veľmi spokojná so svojím uzdravením, lebo je to Božia vôľa, aby som Mu ešte slúžila na zemi. Trpela som, ako keby som mala zomrieť. Teda začnem druhý raz.

22. 9.V krajine vyhnanstva slová nedokážu vyjadriť  všetky záchvevy duše.

23. 9. Často len mlčaním dokážem vyjadriť svoju modlitbu.

24. 9. Moja duša dozrela v ohni vonkajších a vnútorných skúšok.

25. 9. V nebi musí Boh splniť moje želania, lebo na zemi som nikdy nekonala podľa svojej vôle.

26. 9. Aké šťastie, keď si pomyslíme, že v nebi budeme zjednotení, aby sme sa nikdy nerozlúčili. Bez tejto nádeje by bol život naozaj neznesiteľný.

27. 9. Chcela by som vám povedať tisíc vecí, ktoré som teraz na prahu večnosti pochopila. Ale ja neumieram; vstupujem do života a všetko, čo vám nemôžem povedať tu, dám vám vedieť z neba...

28. 9. Ako veľmi sa treba modliť za zomierajúcich! Keby to ľudia vedeli!

29. 9. Je to číra agónia bez jedinej stopy útechy. Mám už len jedno želanie: vidieť Teba, ó, môj Bože!

30. 9. Smrť z Lásky, to je všetka nádej moja!