Myšlienky na mesiac April

Utrpenie roztvorilo predo mnou náručie a ja som sa s láskou do neho vrhla.

Ešte ani teraz, keď k skúškam mojej duše prikladáš vonkajšie utrpenie, nemôžem povedať: "Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie a vydesili zlostné prívaly" (Ž 18, 5). Skôr vďačne volám: "I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou" (Ž 23, 4).

Od detstva mi Boh dal pocit istoty, že zomriem mladá.

Vtedy som sa tešila takej živej a jasnej viere, že celé moje šťastie spočívalo v myšlienke na nebo. Nemohla som uveriť, že jestvujú bezbožní ľudia, ktorí nemajú nijakú vieru. Bola som presvedčená, že hovoria proti svojmu najlepšiemu vedomiu, keď popierajú jestvovanie neba..., kde Boh sám chce byť ich večnou odmenou. V tých tak radostných veľkonočných dňoch mi Ježiš dal pocítiť, že naozaj sú ľudia, ktorí nemajú vieru, ktorí zneužívaním darov milosti stratia tento vzácny poklad, tento jediný prameň čistej a skutočnej radosti. Dopustil, aby na moju dušu zaľahla najhustejšia tma a mne taká dôverná myšlienka na nebo sa stala predmetom boja a múk... Táto skúška nemala trvať iba niekoľko dní, mala prestať až v hodine, ktorú určil Boh... Táto hodina ešte neprišla. Rada by som vyjadrila to, čo cítim, ale ach! Myslím, že to nie je možné. Treba prejsť týmto tmavým tunelom, aby si človek vedel predstaviť jeho tmu. 

Vidíte tú čiernu dieru tam dolu (pod gaštanmi blízko cintorína), kde zrak nič nerozozná? V takej diere sa nachádza moja duša a moje telo. Hej, aká temnota. Ale tam nachádzam svoj pokoj.

Keďže nemám pôžitok viery, usilujem sa aspoň konať skutky viery.

Aký dobrý je Boh!... Ako prispôsobuje skúšky silám, ktoré nám dáva.

Objala som všetkých členov rodiny, kľakla som si pred svojím jedinečným otcom a prosila som ho o požehnanie. Aj on si kľakol, a tak ma so slzami v očiach požehnal. Po niekoľkých okamihoch sa zavreli brány posvätnej archy a ocitla som sa v náručí milovaných sestier, ktoré mi voľakedy boli matkami a teraz sa mi stali vzormi rehoľného života... Moje túžby sa splnili a duša sa mi napĺňala takým sladkým a hlbokým pokojom, že to nemôžem ani opísať... Neopustil ma nikdy, ani za najväčších životných skúšok.

Keď som otvorila evanjelium, padli mi oči na slová: "Potom Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel a oni prišli k nemu" (Mk 3, 13). Tu je tajomstvo môjho povolania, celého môjho života predovšetkým tajomstvo Ježišovho prednostného práva na moju dušu... On nevolá tých, ktorí sú toho hodní, ale tých, ktorých chce...

Kráčajme v pokoji po našej ceste a upierajme zrak na nebo, jediný cieľ našich námah. Hodina oddychu sa blíži.

Viete, ktoré dni sú pre mňa nedele a sviatky? Tie, kedy som viac skúšaná ako inokedy.

Viete, ktoré dni sú pre mňa nedele a sviatky? Tie, kedy som viac skúšaná ako inokedy.

Kedykoľvek Boh vystiera ruku, aby niečo žiadal, nikdy nie je prázdna. Jeho najvzácnejší priatelia môžu z nej hojne čerpať silu a odvahu, ktorú tak veľmi potrebujú...

Mojím nebom je vždy ostať v Jeho prítomnosti, volať Ho svojím Otcom a byť Jeho dieťaťom.

Naše srdce je tam, kde je náš poklad a náš poklad je hore vo vlasti, kde nám Ježiš pripravuje miesto pri sebe.

Mám veľmi rada slová žalmu: " Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul" (Ž 90, 4). Aká to rýchlosť. Chcem dobre pracovať, kým ešte svieti deň života, lebo potom príde noc, kedy už nebudem môcť nič urobiť.

Nebojím sa Jeho úderov, lebo aj v najtrpkejšom utrpení stále cítim, že je to Jeho dobrotivá ruka, ktorá bije.

Zelený štvrtok

V "Nasledovaní Krista" som našla peknú myšlienku..." Náš Pán sa na Olivovej hore tešil všetkej sláve trojjediného Boha, a predsa jeho smrteľný strach nebol menej trýznivý." Uisťujem Vás, že niečo z toho chápem, lebo to sama pociťujem.

Nechajme Ho, nech nám všetko vezme a dá, čo chce. Dokonalosť spočíva v plnení Jeho vôle. Kto sa mu úplne oddá, toho sám Ježiš nazýva "svojou matkou, svojou sestrou a celou svojou rodinou" (Mt 12, 50).

Veľký piatok

Náš Pán zomrel na kríži v smrteľných mukách. A predsa to bola tá najkrajšia smrť z lásky... Zomrieť z lásky neznamená zomrieť vo vytržení.

Nijaká radosť sa nedá porovnať s radosťou, ktorú prežíva človek skutočne chudobný v duchu. Keď pokorne prosí o niečo potrebné a nielenže mu to nedajú, ale ešte sa aj pokúsia vziať mu, čo má, poslúchne Ježišovu radu: "Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť" (Mt 5, 40).

Tu na zemi nečakám nijakú odmenu. Všetko robím pre Boha. Tak nemôžem nič stratiť a vždy som veľmi dobre odškodnená za úsilie slúžiť blížnemu.

Veľkonočná nedeľa

Slová " Vstal z mŕtvych! Nieto ho tu! Hľa, miesto, kde ho uložili" (Mk 16, 6), Terézia takto komentuje: Hej, tak je to! Naozaj už sa ma nedotkne každá bolesť ako v detstve. Vstala som z mŕtvych. Už nie som na tom mieste, ako sa zdá... Ach, nerobte si o mňa starosti. Dosiahla som taký stupeň, že už nemôžem viac trpieť, lebo každé utrpenie mi je príjemné.

Božský Pastier chce nechať "verné ovce na vrchoch" (Mt 18, 12). Aké veľavravné slová pre mňa!... Je si nimi istý. Nemôžu už viac zablúdiť, lebo sú väzňami lásky.

Predovšetkým evanjelium živí moje modlitby. V ňom nachádzam všetko, čo potrebuje moja úbohá malá duša. V ňom objavujem stále nové záblesky svetla, skryté a tajomné tušenia zmyslu.

Nazdávam sa, že zrieknuť sa plášťa znamená vzdať sa svojho posledného práva. Znamená to považovať sa za slúžku. Bez plášťa sa ľahšie kráča a beží. Preto Ježiš dodáva: "A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve." (Mt 5, 41). Nestačí teda dať každému, kto nás prosí, musíme predchádzať želania, ukázať, že sme vďační, a že sa cítime poctení, keď smieme urobiť nejakú službu.