História Karmelu

Korene Rádu bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (Ordo fratrum discalceatorum Beatae Mariae

Virginis de monte Carmelo) siahajú do Palestíny. Jeho kolískou je hora Karmel.

 

9. stor. pred Kristom – na hore Karmel žil prorok Eliáš. Na týchto miestach sa modlil a ohlasoval jediného pravého

Boha a tak bojoval proti vtedajšiemu modloslužobníctvu. Sv. Eliáš je inšpirátorom karmelitánskeho rádu.

Kult sv. Eliáša na Karmeli bol a je veľmi živý.

 

5.stor. po Kristovi – horské pásmo Karmelu s jeho údoliami využívali byzantskí pustovníci.

 

12. stor. po Kr. – na túto tradíciu nadviazali alebo sa k nim pridali križiaci.

 

Medzi r. 1206 – 1214 – jeruzalemský patriarcha sv. Albert dáva pravidlá – karmelitánsku regulu

                                         pre pustovníkov Karmelu.

 

R. 1226 - pápež Honorius III. potvrdil prvotné pravidlá rádu

 

R. 1247 - pápež Inocent IV. schválil revidovanú regulu

 

R. 1283 – život pustovníkov bol ohrozený tureckými nájazdmi, a preto museli emigrovať do Európy,

                  kde narazili na veľké prekážky

 

Vykorenení zo svojho prostredia a spôsobu života postupne zmiernili prísnosť prvotnej reguly

a zmenili charakter pustovníckeho rádu na pustovnícko – apoštolský.

 

Rád je zasvätený Panne Márii. Karmelitáni v nej videli Matku, Sestru aj Patrónku. V ťažkých časoch ju prosili o pomoc.

 

Sv. Šimonovi Stockovi, generálnemu predstavenému rádu, sa podľa tradície zjavila v noci z 15. na 16. júla 1251

Panna Mária a sľúbila jemu i celému rádu osobitnú ochranu. A nielen bratom karmelitánom, ale aj tým, ktorí budú

nábožne nosiť sv. škapuliar – časť rehoľného rúcha, ktorý sa zároveň stal znakom tohoto prísľubu.

 

R. 1452 –pápež Mikuláš V. na žiadosť bl. Jána Soretha, vtedajšieho generálneho predstaveného založil ženskú vetvu

                 tejto rehole. (OCD)

 

R. 1476 – pápež Sixtus IV. taktiež na prosbu bl. Jána Soretha potvrdil karmelitánsky spôsob života laikov,

                  tzv. svetský rád karmelitánov. (OCDS)

 

16. stor.sv. Terézia od Ježiša (Avilská) a sv. Ján od Kríža uskutočnili reformu karmelitánskeho rádu,

                  t.j. návrat k prvotnému karmelitánskemu ideálu.

 

R.1593pápež Klement VIII. schválil právne osamostatnenie reformovaných štruktúr rádu od pôvodných.

                 Reformovaný karmelitáni dostali prívlastok – bosí.